Spomienky sú veľmi dôležité pre náš každodenný život, ale o ich formovaní stále nevieme veľa vecí. K našim spomienkam (vedomostiam, poznatkom) pristupujeme vždy keď vykonávame nejakú úlohu, komunikujeme s inými alebo sa snažíme sformulovať náš názor. Fyzická podstata bola ale dlho záhadou. Aké zmeny sa uskutočňujú v mozgu pri vytváraní novej spomienky?
Z výskumu v tejto oblasti máme určité poznatky. Napríklad, pri formovaní spomienok sa posilňuje synaptické spojenie medzi nervovými bunkami. Vieme to z experimentov na morských slimákoch, ktoré majú relatívne jednoduchý nervový systém. Tím pod vedením Kesey-a Martin-a na University of California v Los Angeles minulý rok po prvý krát sledoval tvorbu spomienok v mozgu vo forme nových bielkovín tvorených v synapsiách (Science, č. 324, str. 1536).
Kde sú ale spomienky (vedomosti) uložené v zložitých mozgoch vyšších cicavcov? Krátkodobé spomienky, ako napríklad práve nadiktované telefónne číslo, sa zrejme ukladajú do dvoch stočených štruktúr nazývané hipokampusi (v každej hemisfére jeden), ktoré sa nachádzajú hlboko v mozgu, v spánkovom laloku. V roku 2008, Courtney Miller a David Sweatt na University of Alabama v Tuscaloosa ukázali, že myšiam sa po hodine od zapamätanej udalosti zmenila DNA neurónov v tejto oblasti, čo pozmenilo produkciu bielkovín. Počas nasledujúceho týždňa nastali podobné zmeny DNA aj neurónoch v mozgovej kôre. Tieto zmeny sa zdali byť trvalé, čo by mohlo indikovať, že tam vznikli dlhodobé spomenienky (Neuron, č. 53, str. 857). Dvojica vedcov sa domnieva, že sledovali formovanie krátkodobých spomienok v hipokampe, z ktorých sa potom stali dlhodobé spomienky v mozgovej kôre.
Mozog venuje značnú pozornosť veciam, z ktorých máme strach alebo v nás vyvolávajú inú silnú emóciu, keďže ich zapamätanie môže znamenať rozdiel medzi životom a smrťou. Štruktúra v mozgu nachádzajúca sa blízko hipokampusu, nazývaná amygdala, je známa pre jej úlohu počas označovania takýchto udalostí. V roku 2009, tím vedený Sheenou Josselyn na Hospital for Sick Children v Kanadskom Toronte objavil, že myšiam dokážu vymazať strav vzbudzujúce spomienky pomocou selektívneho zničenia neurónov v amygdale, ktorých synapsie boli posilnené po stimulacií šumom (Science, č. 323, str. 1492). Bolo to vôbec prvý krát, kedy bola špecifická spomienka "vystopovaná" až k neurónom, ktoré ju uchovávali (kódovali).
Deň, kedy podobne uvidíme spomienku v ľudskom mozgu, je ešte stále neznámy.
Zdroj: New Scientist
Posts
